Uplatnenie
Blok textu:

NÁRODNÁ CENA PLYNÁRENSKÉHO PERIEMYSLU ZA DIPLOMOVÚ PRÁCU

2005   1.miesto            Ing.Peter Krššák

Deštrukčné tlaky v tlakových potrubiach s uvažovaním reálnych prevádzkových vplyvov

 

2007   3.miesto           Ing.Radovan Kizek

Vytipovanie kritických miest v potrubných systémoch z hľadiska napäťovo-deformačného stavu

 

2008   1.miesto           Ing.Peter Poš

Vybrané aplikácie monitorovacieho systému bezpečnosti prevádzky potrubných systémov

 

2009   2.miesto           Ing. Michal Sventek

Bezpečnosť tlakových potrubí s koróznou vadou

 

2010   1.miesto            Ing. Milan Slíška

Analýza kritických prierezov potrubného dvora pri štandardných a neštandardných prevádzkových režimoch

 

2011   2.miesto            Ing. Slávomír Krahulec

Analýza kmitania na potrubných dvoroch veľkých turbokom-presorov a posúdenie jeho vplyvu na riziko únavového lomu

 

2013   2.miesto            Ing. Ivan Nižňan

Vytipovanie kritických miest potrubného dvora zásobníkov plynu

 

2016   2.miesto           Ing. René Havelka

Vplyv geometrie zvaru na tlakovú únosnosť a únavovú životnosť potrubí

 

2017   1.miesto            Ing. Dávid Nagy

Monitorovanie potrubia pri spolupôsobení napätia a korózneho prostredia

 

2018   1.miesto            Ing. Ráchel Jurkovičová

Posúdenie vibračnej bezpečnosti obtokových potrubí plynu

Učte sa matematiku, chémiu, vyzývajú firmy

 

zdroj SITA


Deti je potrebné pritiahnuť k štúdiu menej obľúbených predmetov, ako je matematika, chémia či fyzika, už na základnej škole. Firmám a podnikom začínajú totiž chýbať absolventi s technickým vzdelaním, vyplynulo z ankety medzi zamestnávateľmi. Strojárske či chemické fakulty pritom stále nepatria medzi najvyhľadávanejšie.

 

"S chémiou, matematikou a fyzikou sa dá veľmi dobre uplatniť na pracovnom trhu," odkázala žiakom aj rodičom riaditeľka sekcie ľudských zdrojov v spoločnosti Slovnaft Tatiana Orglerová. Zároveň je však podľa nej nevyhnutné zmeniť doterajší spôsob výučby. Napríklad chémia by sa namiesto "drilovania" vzorcov mala deťom priblížiť cez veci, ktoré denne používajú, myslí si Orglerová. "Výrobky z ropy a plastov existujú vlastne vo všetkom okolo nás," dodala.

Aktívnejšie by pri presviedčaní, že štúdium technických či prírodovedných predmetov je výhodné, mali byť aj firmy, povedala odborníčka z podniku Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Viera Ottová.

"Vidím priestor, aby zamestnávatelia chodili prezentovať pracovné príležitosti," poznamenala. Žiaci základných a stredných škôl totiž podľa nej ešte nemajú predstavu, vďaka akému typu vzdelania môžu byť neskôr v pracovnom živote úspešní. Podobne sa vyjadril aj generálny riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Microsoft Róbert Šimončič.

Modernejšie a pre deti zaujímavejšie vzdelávanie sa očakáva od spúšťanej reformy vzdelávania. Na nový obsah učiva fyziky či matematiky, ktoré zastrešuje takzvaný Štátny vzdelávací program, však mali oslovené učiteľky rôzny názor.

"Nie je to také, aké sme očakávali," reagovala Elena Urbančoková zo základnej školy L. Novomeského v Lučenci. V osnovách podľa nej ostalo priveľa informácií a učitelia a deti nebudú mať dostatočný priestor na tvorivejšiu výučbu. "Myslím, že povinné učivo sa výrazne zúžilo," oponovala riaditeľka školy v Myjave Jarmila Maliariková. Či je však zostavené tak, aby bolo pre deti zaujímavejším než doposiaľ, sa ukáže až v novom školskom roku, dodala.

Automobilový či chemický priemysel bude podľa ich predstaviteľov v nasledujúcich rokoch potrebovať desaťtisíce nových zamestnancov. Ďalšie tisíce ľudí by mali nájsť uplatnenie aj v oblasti informačných technológií.

Medzi vyhľadávanejšie však naďalej patria fakulty práva či manažmentu než vysoké školy s technickým zameraním. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva sa napríklad na Fakultu manažmentu Prešovskej univerzity hlási dvanásťnásobne viac uchádzačov, než môže prijať. Naopak, napríklad o Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity má záujem menej ľudí, než je voľných miest.

Jedným z dôvodov je podľa odborníkov aj to, že sa vysokoškolsky vzdelaní ľudia doposiaľ dokážu bez väčších ťažkostí zamestnať bez ohľadu na vyštudovanú odbornosť. Aj preto chýba motivácia venovať sa napríklad štúdiu strojárstva, ktoré sa považuje za náročnejšie než napríklad humanitné smery.

Najlepšie zarábajú mladí technici z Bratislavy

 

Národná Obroda

 

Kto si chce nájsť prácu a popritom aj slušne zarobiť, mal by študovať techniku a zabudnúť na humanitné odbory. Tak sa dá zjednodušene zhrnúť výsledok prieskumu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry a agentúry GfK.

Veľký prieskum medzi čerstvými absolventmi vysokých škôl ukázal, že najväčšiu šancu zarábať hneď po vysokej škole viac ako tisíc eur v čistom majú študenti Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Majú aj najmenšie problémy nájsť si prácu.

Najmenej zarábajú absolventi Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde až 40 percent magistrov berie do 600 eur a ďalších 30 percent nezarába vôbec.

"Potvrdzuje sa, že slovenské hospodárstvo je zamerané na výrobu, a preto technicky zameraní absolventi sú mimoriadne žiadaní, a teda zarábajú oveľa viac, ako je priemer," hovorí Michal Považan z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Preto majú najhoršie uplatnenie absolventi humanitných a sociálnych odborov. "Sektor služieb nie je na Slovensku vôbec rozvinutý a ani tak skoro nebude," hovorí s tým, že maturanti a ich rodičia by mali pozornejšie sledovať uplatnenie na trhu práce ako vzdialenosť školy od domu.

Absolventi VŠ bez práce? Najviac zo škôl v Prešove, Trenčíne a Nitre

 

TASR

 

Najviac absolventov, ktorý si nenašli prácu, vyprodukovala z verejných VŠ Trenčianska univerzita, zo súkromných škola podnikania v Prešove.

 

Spomedzi verejných vysokých škôl vedie v počte nezamestnaných absolventov Trenčianska univerzita A. Dubčeka. Zo študentov, ktorí tu v rokoch 2008 a 2009 skončili štúdiá, nemá prácu 12,5 percenta. Nasleduje Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s 11,3 percenta nezamestnaných absolventov.

Najviac absolventov bez práce má súkromná Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM v Prešove. Prácu nemá viac ako štvrtina študentov, ktorá tu ukončila štúdium.

Prehľad o absolventskej miere nezamestnanosti pripravilo ministerstvo školstva s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz v školstve (ÚIPŠ).

"Absolventská miera nezamestnanosti sa počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy k 30. septembru 2009 a počtu absolventov tejto vysokej školy v rokoch 2008 a 2009," objasňuje ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke. Informácie, ktoré rezort zverejnil na svojom webe, by mali pomôcť uchádzačom o štúdium na vysokej škole pri rozhodovaní.

UPLATNENIE ABSOLVENTOV ŠTÚDIA

 

Aplikační inžinieri vo vývojových tímoch stredných a veľkých firiem, konštruktéri, vedúci prevádzok vývoja a údržby a diagnostiky, vývojári aplikačných softvérov, ...

(BMW group, Audi AG, Volkswagen AG, SPP a.s., Airbus company, Bosch GmbH, Magna Steyr Gratz, Škoda Mladá Boleslav, Knott s.r.o., Nafta Gbely, Datalan s.r.o., ...)

Školy posielajú na trh veľa nepotrebných absolventov

 

Pravda

 

Situácia, že niektorí vysokoškoláci sa už teraz nedokážu zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali, sa bude časom ešte zhoršovať. Takmer tretina študentov humanitných odborov si o osem rokov prácu vo svojej oblasti nenájde. Naopak, najžiadanejší budú mechanici, energetici či elektrotechnici.

 

Podľa prognózy rezortu školstva ich bude v roku 2023 nedostatok. Chýbať by malo až 20-tisíc ľudí s technickým vzdelaním. Minister školstva vidí riešenie v motivácií študentov aj technických vysokých škôl.

 

Prognóza uplatniteľnosti vysokoškolákov v praxi v rokoch 2018 až 2023 upozorňuje, že nožnice medzi humanitnými a technickými odbormi sa čoraz viac roztvárajú. „Ten nárast absolventov humanitných a spoločensko-vedných odborov je veľmi rýchly. Ich počet by mal v najbližších desiatich rokoch narásť na 53-tisíc, ale asi polovica z nich by v odbore, ktorý vyštudovala, nemala uplatnenie,“ vysvetlil Peter Obdržálek z Centra vedecko-technických informácií, ktoré prieskum vypracovalo. Zároveň upozornil, že ak sa tento trend neskoriguje, nožnice sa budú ďalej roztvárať.

Už dnes počet absolventov vysokých výrazne prevyšuje počet voľných pracovných miest. Pozícií, pri ktorých zamestnávatelia žiadajú vysokoškolský diplom, je o 67-tisíc menej ako absolventov vysokých škôl. V roku 2023 by mal byť podľa prognózy počet absolventov o 127-tisíc vyšší, ale voľných miest bude pre nich len 83-tisíc.

 

Najvyšší presah absolventov nad pracovnými miestami je v humanitných vedách a umení. Rovnako sa veľa študentov neuplatní so vzdelaním v oblasti prírodných či sociálnych vied. Naopak, na trhu už dnes chýba vyše šesťtisíc inžinierov. Vo svojom odbore podľa prieskumu zostávajú najčastejšie pracovať veterinári, informatici a právnici. Lesníci či ochranári životného prostredia sa vo svojom odbore uplatnia najmenej.

 

Rektori vysokých škôl túto situáciu vnímajú a upozorňujú aj na jeden z problémov, ktoré ju spôsobujú. Podľa rektorky Žilinskej univerzity v Žiline Tatiany Čorejovej je pravda, že absolventi odborov napríklad elektrotechniky, informatiky, energeticky či strojárstva, sú veľmi žiadaní. „Na druhej strane, nie vždy je o technické odbory dopyt zo strany absolventov stredných škôl,“ hovorí rektorka.

 

Potvrdzuje to aj Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „Máme veľký nárast záujmu o spoločensko-vedné disciplíny oproti stavu pred dvadsiatimi rokmi. Ale o technické nie.“ Podľa neho sa univerzita snaží vysvetliť mladým ľuďom výhody štúdia na technických odboroch. Motiváciu by podľa neho mali mať študenti vo vysokej uplatniteľnosti na trhu práce a vo finančnom ohodnotení. Študenti technických smerov totiž v rebríčku platov obsadzujú popredné miesta pred študentmi humanitných smerov.

 

Na chýbajúcich technických odborníkov upozorňuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podľa jej výkonného riaditeľa Branislava Masára je potrebné urobiť zmeny v legislatíve a presvedčiť rodičov, aby dávali svoje deti na technické odbory. „Sme partnerom duálneho vzdelávania a snažíme sa upozorniť na to, že darmo bude veľa vyštudovaných politológov a sociológov, trh potrebuje ľudí do priemyslu,“ mieni Masár. Mladých ľudí by malo podľa neho motivovať, že po skončení školy si jednoducho nájdu prácu.

 

Absolventov humanitných odborov produkuje aj Univerzita Komenského v Bratislave. Jej prorektor Ján Pekár rozlišuje dva druhy týchto odborov. „Mnohé z nich sú na Slovensku raritné. Potom sú študijné odbory, ktoré by som nazval, že sú vo verejnosti sprofanované. Ich absolventov produkujú vidiecke vysoké školy,“ vysvetlil Pekár. Ide napríklad o politológov a sociálnych pracovníkov. „My poskytujeme študijné programy aj v týchto odboroch, ale nepestujeme študentov masovo. Na politológiu neberieme viac ako dvadsať študentov,“ doplnil. Podľa neho by mala v tejto otázke rozhodnúť Akreditačná komisia.

 

Minister priznáva, že je rád,ak zo slovenských škôl vychádzajú ľudia, ktorí sú kvalitnými filozofmi či antropológmi. Na druhej strane upozorňuje, že štát nemôže donekonečna financovať študijné programy, ktoré pre spoločnosť nemajú zmysel. „V rámci segmentu, kde je vysokoškolské vzdelanie masifikované a ľudia vyštudovali pre jednoduchý diplom, sa nedá nič urobiť. Budú sa musieť zmieriť s tým, že štát tieto programy ďalej nebude podporovať,“ dodal.

Ilustračné foto

Na druhej strane ministerstvo upozorňuje, že štatistika zatiaľ pokrýva len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov. "Toto obmedzenie môže do istej miery ovplyvniť výsledky škôl, ktoré majú napríklad viac starších absolventov alebo viac externých študentov." Poukazuje tiež na regionálny pohľad, keďže vyššia miera nezamestnanosti na niektorých školách môže súvisieť s vysokou mierou nezamestnanosti v regióne, kde sa škola nachádza.

Najmenej absolventov bez práce je na umeleckých vysokých školách a akadémiách Policajného zboru či ozbrojených síl. Bratislavská Vysoká škola výtvarných umení eviduje napríklad iba 0,3 percenta nezamestnaných, na Vysokej škole múzických umení v hlavnom meste tento údaj dosahuje úroveň 2,5 percenta.

Nízkou mierou nezamestnanosti sa môže pochváliť Slovenská technická univerzita v Bratislave. V rokoch 2008 a 2009 tu ukončilo štúdium takmer 8000 absolventov, nezamestnaných bolo k 30. septembru 2009 viac ako tristo z nich, čo je 3,9 percenta. Na Univerzite Komenského v Bratislave sa miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 4,7 percenta. Najviac nezamestnaných absolventov na UK vyštudovalo ochranu životného prostredia, filologické, psychologické vedy či nelekárske zdravotnícke vedy. Na Ekonomickej univerzite zo 7233 študentov, ktorí tu promovali, v roku 2009 nemalo prácu 6,4 percenta absolventov - teda 462 mladých.

Pomerne vysoká miera nezamestnanosti sa na viacerých školách vyskytuje medzi absolventmi enviro odborov, pri niektorých školách v zdravotníckych či filozofických odboroch. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici registruje takmer 15 percent nezamestnaných absolventov, ktorí vyštudovali odbory súvisiace s ochranárstvom. Naopak, málo nezamestnaných je medzi študentmi, ktorí vyštudovali informatické smery.

ÚSTAV APLIKOVANEJ MECHANIKY A MECHATRONIKY STROJNÍCKEJ FAKULTY SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE

NOREK Martin                                     inžinier v tíme F1 - Sauber

MORVAY Peter                                    MSC Software (NASTRAN- zastúpenie pre ČR a SR)

HORANSKÝ Pavol                               vedúci výpočtového centra TARABANKA a.s.

VACHÁLEK Igor                                   ABB,a.s.

Güll Artur                                              ŠKODA MLADÁ BOLESLAV – odd. pevnostných výpočtov

ČOPÍK Jozef                                         ŠKODA MLADÁ BOLESLAV – odd. vývoja

KOLNÍK Štefan                                    MAGNA STEYR (Rakúsko) odd.Crash testov

HÍREŠOVÁ Alena                                 HYDROTECH, projektant čističiek odpadových vôd

ZIGO Milan                                           MAGNA STEYR (Rakúsko), vedúci odd. pevnostných výpočtov

JANČO Richard                                    HDO, a.s. Myjava – konštruktér

STEINHUBL Jozef                               KNOTT, s.r.o. – vedúci konštrukcie

BRÍDA Ján                                             Volkswagen-Bratislava

JÁROŠI Marián                                    OTIS (ČR)

GARAI Attila                                         Rockfield Company, (Veľká Británia) – projekcia softwéru MKP

DUTKO Martin                                     University of SWANSEA – člen výskumného tímu prof. OWENA, Rockfield Company, (Veľká Británia) – člen vedenia firmy

BERKY Róbert                                     IBOK, a.s. – pevnostné výpočty a bezpečnosť oceľových konštrukcií

ZSEMLYE Róbert                                SAM, s.r.o. – stavba tlakových nádob

KVASNIČKA Pavol                               BMW – vedúci oddelenia

SMIRNOV Boris                                   AUDI – aplikačný inžinier

ZUŠČÍK Marián                                    BMW – samostatný inžinier

HARAKAĽ Michal                                BMW – aplikačný inžinier

PRACNÝ Vladimír                                VW, Wolfsburg, BDR – oddelenie podvozkov

HULLA Michal                                      VW, Wolfsburg, BDR – oddelenie podvozkov

CIBULKA Tomáš                                  Bosch – aplikačný inžinier

SEDLÁKOVÁ Mária                             Samsung Slovensko

KIZEK Radovan                                    SPP-distribúcia

SVENTEK Michal                                 ZIPP – aplikačný inžinier

VREŠTIAK Ján                                      SES Tlmače

SADÁK Pavol                                       FACC Solution – vývoj leteckých komponentov

SLÍŠKA Milan                                       FACC Solution – vývoj leteckých komponentov

ROSKOPF Kristián                              FACC Solution - vývoj leteckých komponentov

ĎURKA Róbert                                    vývojový inžinier

KOVACS Tomáš                                   Volkswagen Bratislava

HÓK Vendelín                                      Porsche – vývojový inžinier

KINTLER Pavol                                     Porsche – vývojový inžinier

KRŠŠÁK Peter                                      DATALAN – aplikačný inžinier

NIŽŇAN Ivan                                        SIEMENS – vývojový inžinier

CHLEBOVEC Lukáš                              SIEMENS – vývojový inžinier

KADLEC Juraj                                       SYLEX – vývojový inžinier

ABSOLVENTI ODBORU APLIKOVANÁ MECHANIKA A MECHATRONIKA SJF STU

PRIDAJ SA K NAŠIM ÚSPEŠNÝM ABSOLVENTOM

Ústav

Projekty

Priemysel

Laboratóriá

Študenti

Práce

Uplatnenie

Kontakt

Ústav

Projekty

Priemysel

Laboratóriá

Študenti

Práce

Uplatnenie

Kontakt